To nemyslíte vážne. Ja naozaj neverím, že ten môj hlas tak strašne chcete. To je až taký dôležitý ? To on je muška zlatá ? Aha. Nie, prepáčte, nebudem sa hrať na idiota.
Viem, že ho chcete. Viem, že ho priložíte k tým ostatným. A zoberiete si s ním kúsok koláča. Koláčik moci musí byť veľmi chutný. Usmievate sa na mňa. Oblepili ste naše mesto, aj iné mestá svojimi super sloganmi, nápadmi, retuš ide ruka v ruke s fotkami.
V zápale boja o môj hlasovací lístok s krúžkom pre vás si nadávate, ťaháte kauzy, telefonáty, nahrávky. Stretávali ste sa s kadekým. Aj sa budete stretávať a my o tom nebudeme vedieť. Pár chlapcov a dievčat vám hádzalo na centrály banány. A dovolili si aj na Národnú radu. Ale nič nezmenia.
Lebo všetko je vopred dané. Vy na mňa po tom súdnom dni opäť zabudnete. Vaše tváre sa ešte budú chvíľku usmievať a potom tam bude opäť reklama na telefón. Alebo 6 kilový prací prášok. A ja budem stále ten istý občan. A vy tí istí politici. Len vy budete mať moc rozhodovať o osudoch iných.
Ach jáj, veď jasné, že sa nič nezmení. Politik bude politik a občan … iba občan.