Zrejme priťahujem čudné situácie. Minimálne zvláštne. Bol som dnes v jednom supermarkete v Prešove. Robil som malý nákup. Ľudí nebolo veľa a fungovali dve pokladne. V tomto obchode je to bežné, niekedy si vystojíte aj dlhú radu. Asi šetria tie zvyšné a voľné 4 pokladne, aby nemuseli tak skoro modernizovať prevádzku. Alebo je to kríza zdrojov ?
Každopádne, k veci. Zaplatil som, skladal som si nákup. Predavačka mi podala ceduľku : „Použite vedľajšiu pokladňu …“ A odišla. Pri vedľajšej pokladni stáli asi 3 zákazníci. V tom momente sa so svojou desiatou blíži dvaja strážcovia zákona v uniformách. Mali ste to vidieť. Až 2 zamestnanci sa vrhli k pokladničným pultom, aby ich jediných obslúžili.
Bolo to zvláštne. Máte 3 člennú radu v nedeľu o pol desiatej, keď ľudia sú buď v kostole, na vychádzke alebo varia obed. A tu sa odrazu podujmú až dvaja ľudia, aby obslúžili neznámych pánov v uniformách. Neviem, možno by som to mal tiež raz skúsiť. Ale myslím si, že by ma pekne krásne vypoklonkovali z obchodného raťazca bez nákupu a s milým úsmevom na perách.
Neviem, či sa polície na Slovensku ľudia boja. Viem, že toto je iba miniatúrny prehrešok, ale stále sa hovorí, že od malých k veľkým. Neviem prečo, ale stále mi na spoločenskovedných predmetoch opakujú, že v demokracii resp. tom hybride, ktorý máme na Slovensku, vládne rovnosť medzi ľuďmi.
A je úplne jedno, či v obchode alebo sieni nejakého súdu. Viete, kým som sa na to pozeral, pár sekúnd som dúfal, že to muži zákona odmietnu. Neodmietli. Lebo tak, to na Slovensku, chodí.
P. S. : Nebite ma za morálku, ale ja stále čakám, kedy budú ľudia ľuďmi.
P. S. 1 : A nebojte sa, nefotil som ich ani nenatáčal. Viem, že by som nemusel dopadnúť dobre.