Krátky náčrt situácie : August, piatok večer, príjemný letný večer. Ste náhodou doma a náhodou ide TV. Náhodou je zapnutá Markíza a náhodou je 19:00 a idú správy. Náhodou budete študovať akýsi odbor, kde sa vám tie správy celkom zídu, lebo zo všeobecného prehľadu a aktuálneho diania budete čerpať na prednáškach a prednášajúci si všimne, že nie ste úplne mimo a nemáte práve pustený film.
Ale k veci : ako som spomenul, urobil som osudnú chybu a videl som správy TV Markíza. Myslím, že poslednýkrát. Dobre, nebudeme si naivne tvrdiť, že sa tam má hovoriť 3x o Sýrii, že tam má byť dlhý objektívny príspevok o tých ruských expertkách z kostola alebo o návrhu nového rozpočtu na budúci rok.
Všetky relatívne obstojné príspevky sa strácajú vo veľkom množstve smútku a falošnej sústrasti. O dopravnej nehode v Prešove sme sa dozvedeli viac ako dosť, veď je to ich špecialita. Nedostatok natočeného materiálu sa kompenzoval dlhými a opakovanými pohľadmi do tvárí šokovaných účastníkov nehody. Ďalší super príspevok sa podaril z pohrebu obetí na nejakých pretekoch. Smutná, priam tragická pieta, mikrofón mali smútiaci zrejme aj zjesť, aby to nalákalo viac ľudí k obrazovke.
Pozitívnych správ : 0. Dobre čítate, lebo to, že v Markíze bude DOD a bude tam charizmatický Vilo R. so svojim Modrým z neba, o ktorom sa už písalo dosť, nepovažujem za výhru a optimizmus.
Záver : správy na Markíze viac nebudem pozerať. Netúžim po smútku ľudí, ktorým média nepomáhajú tým, že ukazujú ich utrpenie v hlavnom vysielacom čase. Netúžim po televíznych novinách, čo neprinesú nič okrem škandálov, káuz alebo nehôd. Vlastne, čím ďalej tým viac sa prikláňam k tým, čo svorne tvrdia : nepozerám slovenské televízie.